Preskočiť na obsah

Štefan Janšák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Janšák
slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ
Štefan Janšák
Narodenie14. september 1886
Osuské, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovensko)
Úmrtie8. apríl 1972 (85 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materVysoká škola technická v Brne
RodičiaŠtefan Janšák st.
ManželkaMária, rod. Weberová (1919 – 1972)
DetiPavol, Fedor (1923 – 2007)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Štefan Janšák

Štefan Janšák (* 14. september 1886, Osuské, Rakúsko-Uhorsko – † 8. apríl[1] 1972, Bratislava, Česko-Slovensko) bol slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ. Mal mnohostranné záujmy, zo svojich mnohopočetných ciest zanechal množstvo zaujímavých fotografií.

Biografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z remeselnícko-roľníckej evanjelickej rodiny s úzkymi kultúrnymi a jazykovými väzbami na Čechy a Moravu. Jeho talent rozpoznal senický právnik Štefan Fajnor, ktorý ho podporoval v ďalšom štúdiu. Reálne gymnázium ukončil v Hodoníne, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole technickej v Brne, ktorú ukončil v roku 1914. Pre chorobu ho neodviedli do vojska a ostal pracovať na technike v Brne ako asistent.

Už v roku 1907 publikoval v Ľudových novinách články o tragédii v Černovej, ktoré štátny prokurátor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorskému štátu, Janšák bol celkovo väznený osem mesiacov.[2] Úzko spolupracoval so svojím učiteľom a sponzorom – poslancom uhorského snemu doktorom Pavlom Blahom.

Po prevrate sa zapojil do politickej činnosti už za krátkeho trvania skalickej vlády. Vzápätí bol vymenovaný za referenta pre verejné práce na Šrobárovom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska kde zastupoval aj P. Blahu na čele referátu pre poľnohospodárstvo. V roku 1920 sa ako hospodársky expert československej vlády zúčastnil na Parížskej mierovej konferencii. V rokoch 1921 – 1923 sa za československú stranu podieľal na príprave reparačnej a obchodnej zmluvy s Maďarskom, v rokoch 1938 – 1939 bol účastný na práci slovensko-maďarskej delimitačnej komisie.

Počas medzivojnového obdobia zastával Štefan Janšák rôzne významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Významným štátnym úradníkom ostal aj po roku 1945. Bol povereníkom SNR a napomáhal pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch Boli časy, boli... a Posledný suplikant.

Ako diplomat sa zaslúžil o rozvoj dobrých vzťahov s Francúzskom, ako prekladateľ prekladal diela z francúzskej literatúry. Dlhé roky bol predsedom spoločnosti Alliance Française v Bratislave a podstatnou mierou sa zaslúžil o otvorenie gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave.

Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.[3]

Na sklonku života pôsobil ako vedec a pedagóg. Zomrel na následky ťažkej choroby a je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1930 sa stal rytierom a v roku 1934 dôstojníkom francúzskej Čestnej légie.[4] V roku 1947 mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila titul Dr. h. c. za zásluhy na rozvoji slovenskej archeológie.[5] V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka III. triedy.[6]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Život a dielo Štefana Janšáka prezentuje aj dokumentárny film z televízneho cyklu Historická panoráma – Štefan Janšák (Slovenská televízia 1999, scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko).

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mierová smluva s Maďarmi. Niekoľko poznámok na maďarské požiadavky. (Tlačou Universum Kučera, 1920, 55 s.)
  • Niektoré novoobjavené hradiská slovenské. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, ročník XXII, 1928)
  • Slovenské hradiská z doby hallštattskej. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIII, 1929)
  • Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIV, 1930)
  • Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXV, 1931)
  • Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXVI, 1932)
  • Slovensko v dobe uhorského feudalizmu. Bratislava : Československé zemedelské múzeum, 1932.
  • Život Štefana Fajnora. Bratislava : Bibliotheka, 1935.
  • Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku. Bratislava : Učená společnost Šafárikova, 1935. 260 s.
  • Umenie v živote Dr. Pavla Blahu. Bratislava : Justitia, 1944. 103 s.
  • Lovci hlinených perál. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1944. 131 s.
  • Život Dr. Pavla Blahu. 2 zv. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1947.
  • Boli časy, boli..., Bratislava : Tatran, 1971.
  • Posledný suplikant, Bratislava : Tatran, 1973.
  • Brány do dávnoveku. Bratislava : Tatran, 1966. 299 s. [druhé vydanie: Bratislava : Tatran, 1986. 196 s.]
  • Súčasníci o Trianone. Deák, Ladislav (ed.). Bratislava : Kubko Goral , 1996. 64 s.
  • Vstup Slovákov medzi slobodné národy. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov, 2006. ISBN 80-8061-259-5
  • Tri literárne portréty : Ján Petrikovich, Andrej Halaša, Július Bodnár. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. 119 s. ISBN 978-80-8115-222-1

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ JANŠÁK, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 206 – 208.
  2. ↑ ZAVACKÁ, Marína. Ľudácka prevýchova Mária Janšáková v Ilave roku 1939 a jej Cela číslo 20. Bratislava : Artforum, 2018. Dostupné online. ISBN 978-80-8150-210-1. S. 5 – 11.
  3. ↑ Both, Marek, „Lokačný katalóg archeologickej zbierky Štefana Janšáka (Zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine)“, in Panis, Branislav, Zborník Slovenského národného múzea v Martine : ETNOGRAFIA 58, Slovenské národné múzeum v Martine, 2017, str. 66 – 104, ISBN 978-80-8060-421-9, https://www.snm.sk/swift_data/source/muzea_v_martine/oznamy/zborniky/Zbornik%20Etnografia%2058%202017.pdf 
  4. ↑ Štefan Janšák a obec Prietrž [online]. zahorskemuzeum.sk, 2016-11-29, [cit. 2020-09-14]. Dostupné online.
  5. ↑ Ing. Štefan Janšák [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-09-14]. Dostupné online.
  6. ↑ Seznam vyznamenaných [online]. hrad.cz, [cit. 2020-09-14]. Dostupné online.

 Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BARTLOVÁ, Alena. Rozhľadený úradník štátnej správy : Svoje skúsenosti využil Š. Janšák pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Verejná správa, 2001, roč. 56, čís. 11, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2017-04-08]. ISSN 1335-7883. Archivované 2009-03-31 z originálu.
  • BARTLOVÁ, Alena: Vládny radca Ing. Štefan Janšák. In: BARTLOVÁ, A.: Túžby, projekty a realita : Slovensko v medzivojnovom období. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstva Prodama, 2010, s. 195 - 202. ISBN 978-80-89396-06-1. Dostupné on-line.
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štefan_Janšák&oldid=7721896“